A mugliera adda ess’ giovane
pe’ fa e figli.
Quann’ torn’ ‘a casa
nu bell’ piatt’ e pasta e fasul’
e ‘o riest’ vene appriess’:
Robba e notte a juorno luce.
Je so’ cattolico praticante:
Crist’ ricett’ agli antenati nuost’:
Moltiplicat’ ‘a prole,
pecché poco ce vo’ pe’ potè moltiplicà.
Po’ n’ato pensiero vene a mio favore:
È meglio ricc’ ‘e sang’ che de sold’.
E figli so’ ‘a ricchezz’ d’a casa,
e sto proverbio antico nun fallisce.
Ma po’ che robb’ ‘a parte nunne teng’,
nun val cchiù o proverbio:
“Spart ‘a ricchezza e arriva appovertà”.
Mo, pe’ conclundere ‘sto pensiero mio,
sai che penz’?
Ca pure la vammana adda campà.
Silvio Grallo
Roccasecca 2012